panta rhei

Vykurovacia sezóna sa už začala a ja už sa veľmi „teším“, aké procesy budeme s dcérkou po nociach vykonávať túto zimu, keď začne v noci pekne mrznúť a náš byt bude „krásne“ studený. Prečo? V meste Spišská Nová Ves je zvykom, že sa počas vykurovacej sezóny vykuruje od 5.00 do 22.00 hodiny. Je pravda, že pri ozaj veľmi nízkych teplotách ešte nejaké to teplo do radiátorov v noci pustia, ale obyčajne platí, že po 22.00 hodine sa v meste ústredne vykurovanie vypína. Doslova počuť ako úderom desiatej radiátory „zhasnú“. Iste, veď aj oni si musia oddýchnuť. Každou minútou viac a viac chladne byt, radiátory sú následne ľadové, podlaha tiež a aby bolo dielo dokonané, po 22.00 hodine už netečie ani teplá voda. Čiže ak by sa pracujúci človek po 12 hodinovke chcel po práci osprchovať a nestihol by „hodinu dvanástu“, v tomto prípade desiatu, musel by zvoliť zrejme postup; výroba tepla v rýchlovarnej kanvici, šup s tým do hrnca, zmiešať so studenou vodou a tak s hrncom do vane, šplech-šplech s pohárom sa ošustnúť... Hoc sa mi už stal aj tento prípad, pred rokom sme fungovali inak. V máji sa nám narodil náš poklad, v zime jej šli prvé zúbky. Čiže soplíky, chorôbky, teplôtky... Chorá bola od októbra do februára, s malými prestávkami. Kojené dieťa, a ešte k tomu choré, vstávala som k nej tri až šesť, sedem krát za noc. A tak, keď v noci vstala do studeného bytu, prebaliť som ju mohla až potom, ako som ohrievačom nahriala izbu kde máme prebalovací pult. Čiže pre mňa sveter, ponožky a papuče a dcéru rýchlo zabaliť do deky, odsať jej vysávačom hlieny a neskôr aj vymeniť plienku. V taký čas mi už zovrela aj kanvica, čiže som už mohla dieťa umyť aj teplou vodou, ak bolo treba. Prebalenú nakŕmiť v spálni, kde už ohrievač fúkal teplý suchý vzduch, pachom po umelej hmote, ale ako ináč by som sa mohla trochu obnažiť a malú nakojiť. Keď nezaspala, beda mi, tak hojdať na rukách, v hojdacom kresielku, alebo skackať na fit lopte keď bolo najhoršie a to všetko ťahajúc za sebou ohrievač ako kočovníčka tam a späť, natáčať ho tak aby na nás nefúkal priamo, hľadať voľnú zásuvku... Šialené!? A tak si sedím zabalená v deke, v našom prerobenom byte, v zateplenej bytovke, píšem záver k mojej „true story“, ktorej zámerom nebolo obohatiť svet o ďalšie pekné jazykové dielo... Pozerám na termostatické hlavice na našom modernom radiátore a na zaplombovaný merač na ňom a premýšľam nad tým, že sa niekde deje chyba... A v tom mi docvaklo, že kde sa vzal ten nedoplatok za elektrinu..